1. Kapitola: Veľky deň

6. července 2012 v 21:24 | El-chan |  PesxMačka
,,Yuki..."povedal niekto,,Yuki..notak vstávaj...nestihneš školu..."
Jemne mnou zatriasol,potom znova.Další krát už silnejšie.
,,Školu? Akú školu?....nechaj ma spať..." zamrlal som dufajúc v to že odíde.
,,Ach...vidím, že to nepôjde podobrom" vzdychol Takeshi a podišiel ku mne. Zrazu ma oslepilo svetlo, na čo som si zavŕtal hlavu pod paplón ako krt.
,,Stále nechceš vstať?" spytal sa. ,,Nie" odpovedal som prosto.
Paplónom naraz trhlo a hneď som bol zpola nahý. Nemienim sa vzdať tak ľahko. Zdrapil som paplón pazúrmi a trhol aj ja plnou silou. Ani Takeshi nechcel prehrať, tak potiahol aj on. Strhla sa bitka o paplon.... Ešte chvilku sme sa ,,naťahovali" (bili) o prikývku, nakoniec Takeshi vyhral. Bol som donútený vstať a ísť sa pripraviť do školy. Urazený som vyšiel z izby nasledovaný mojim bratom,okolo jeho izby kam zahol, až do kúpelne. V neveľkej miestnosti s modro-bielymi kachličkami sa nachádzal sprchový kút v ktorom vysela ryba fugu ako dekorácia od miestnych rybárov, umyvadlo s rôznymi mydlami, šampónmi a ktovie čím daľším. Nad umyvadlom bolo zrkadlo obdĺžnikového tvaru s odrazom mojej tváre a okolia kúpelne. Zadíval som sa na odraz, veľké ruženínové oči skúmajúce tak dobre známe črty, malý dohora vytočený nos, ústa s často trčiacim tesákom. Tvar lemujúcu bielymi vlasmi siahajúcimi až do polovice stehien.Posledné na čom spočinul môj pohlad bol pár bielych mačacích uší namiesto ľudských. To čo by človeka na mne zarazilo je to, že mi chybajú ludské, ale mňa už dlhšie sužuje odlišnosť mojej celej rodiny - psov . Ako to že som mačka?
Klop,klop. Zaklopal mi na dvere Takeshi s prikazom:,,Pohaj!"
Rýchlo som si opláchol tvár a pustil dnu brata.
Zbehol som dolu schodmi až do kuchyne, kde sa už obšmietal okolo sporaka môj otec.
Odsunul som stoličku a sadol si za stôl z dubového dreva.
,,Dobré ranko, Rúženka," zasmial sa ,"Čo by si dala Vaša Výsosť na ranajky? Dnes máš veľký deň."
,,Tamagoyaki(omeleta) a mlieko prosím" odpovedal som.
Môj otec mal vždy zmysel pre humor a úsmev na tvári, ako keby sa s ním už narodil. Usmieval sa dokonca aj keď bol nahnevaný, čo mu v tých prípadoch pridávalo naopak na desivosti.
,,S tuniakom?" chcel sa presvedčiť otec. ,,Ako vždy" odvetil som.
,,Hej,Takeshi!" zakričal,"Yuki zase chce piť mlieko, dones servitky!"
Zatial z chladničky vytiahol tuniaka v konzerve a dve vajcia, ktoré rozbil a vnútro šikovne hodil na panvicu spolu s rybou.
O chvilku už sme všetci sedeli za stolom a jedli ranajky. Zobral som pohár s mliekom, že sa idem napiť. Strčil som dnu jazyk a začal. Po osviežujúcom nápoji som pozrel naokolo.
Zase rozliate.
,,Idem sa obliecť" zahlasil som.
,,A kto mysliš že to za tebou utrie, mlady?" spytal sa otec poloironickým hlasom.
,,Ty, dakujem veľmi pekne" odvetil som a so smiechom som sa vytratil hore schodmi.

* * *
Nemusím sa ničoho báť.....
Nová škola.....bude to v pohode
...hlavne....
Nádych,výdych,nádych,výdych.....
Ešte raz som sa nadýchol a stlačil kľúčku od dverí novej triedy.
So stiahnutými ušami som vkročil dnu a sadol si na najbližšie voľné miesto vedľa dievčaťa s krátkymi čiernymi vlasmy a červenými ostrými očami. Pozrela sa na mňa s kammenou tvárou.
,,Ahoj,volám sa Sato Yuki, a ty?"predstavil som sa s neistým usmevom.
,,Ahoj,ja som Higurashi Kasumi" odvetila chladno.
Rad(a) ťa poznavam...." povedali sme jednohlasne. Budeme si rozumieť...aj keď je trocha nedotklivá- usmial som sa sám pre seba. V triede bol ešte chvíľu hurhaj, až dokým nedošiel profesor. Teda profesorka.

,,Dobré ráno študenti,tento rok budem vaša triedna profesorka " oznamila nám.
,,Volám sa Aihara Miu" povedala zatial čo písala svoje meno na tabulu," dúfam, že si budeme rozumieť. A teraz sa mi všetci predstavte"
Odznelo veľa mien mojich nových spolužiakov a nakoniec Kasumine a moje.
,,Yuki Sato? Niesi náhodou brat Takeshiho Sata?"spýtala sa Aihara-sensei začudovane nad našimi rovnakými menami.
,,Ano som,sensei." odpovedal som.
,,Tak to si budeme rozumieť"dodala a usmiala sa na mňa.
Zatial čo nám rozdávali učebnice na nadchádzajúci rok, rozprával som sa s Kasumi.
,,Kasumi a máš už frajera?" nedala my zvedavosť, už len preto že mi bola tak sympatická.
,,Ešte nie,ty?"vyzvedala aj ona.
,,Tiež nie," odvetil som jednoducho. Zase som sa musel usmiať.
,,Čiže...pochádzaš z klanu psa?" začala Kasumi novú debatu.
,,Ano,heh.Divné,nemyslíš? Aj keď ja sa viem zmeniť na mačku," švihol som mačacím chvostíkom, tak aby ho videla.
,,Vieš....nie je to divne, ja som z klanu hada...a tiež sa viem meniť," povedala.
Jeden z tých tažšie predstaviteľných.....
,,Niekedy sa mi musíš ukázať" zasmial som sa, načo sa na mňa pozrela dotknuto.
Profesorka nás znova vyrušila:,,Študenti, možete už ísť ak máte zbalené učebnice."
Rýchlo som si zbalil učebnice a spolu s Kasumi sme vyšli z triedy smerom k východu zo školy.
Na pol ceste som sa s ňou rozlúčil a odišiel domov.....
Higurashi Kasumi.......pekný prvý deň.....
Usmial som sa nad touto myšlienkou.....
_______________________


Heh....dúfam, že sa vám to pačilo xD
Píšem jak debil,ja viem x˝D
No...každý talent mať nemože,nie? :D
neskor nakreslim mangu.....

Anyway....Zatial ^w^
 

O čom to vlastne bude?

4. července 2012 v 20:31 | El-chan |  Príbeh
Prv som chcela napísať yaoi príbeh...no neskor sa Zer-chan spýtala čo ak má niekto rád yuri?
A tak to začalo....vymysleli sme príbeh ktorí bude zahrnovať yaoi,yuri aj straight(normalne).
Čiže bude to o šiestich pároch podľa čínskeho zverokruhu(zahrnuje mačku).
Podľa každého zvierata bude jeden klan a istí členovia budu mať schopnosť sa meniť na určité zviera. V roku napr. hada sa budu všetky deti narodene schopne meniť na hady ale budu slabšie(slabší jed), rok po tom bude schopne len jedno dieťa meniť sa, ale bude silnejšie,další rok dve deti atď.
Klany budu zvadzať vojny .......
Blbosť čo? :D no neva... xD

Ja ne! ;D

Kam dál

Reklama